|
Vojenská škola Jana Žižku z Trocnova v Bratislavě História školy História školy sa začala písať 1. septembra roku 1949. Vtedy bola založená Vojenská škola Jana Žižku z Trocnova (VŠJŽ) v Spišskej Novej Vsi. Po presťahovaní do Bratislavy v rokoch 1953 až 1969 pôsobila táto internátna vojenská škola v priestoroch vysokoškolského areálu Lafranconi v Bratislave. Počínajúc školským rokom 1968/1969 sa vojenská škola pretransformovala na vojenské gymnázium Jana Žižku z Trocnova. V auguste 1969 zásluhou osobného pričinenia JUDr. Gustáva Husáka bolo Vojenské gymnázium Jana Žižku z Trocnova presťahované z Bratislavy do Banskej Bystrice. 30. septembra 1996 škola definitívne skončila svoje pôsobenie. Velitelia školy
Charakteristika školy Tento typ internátnej strednej vojenskej školy vychádzal z tradícii bývalých sovietskych vojenských škôl a mal svoj vzor v Suvorovovej vojenskej škole. Jednalo sa o školy, ktoré vznikli počas druhej svetovej vojny a ich žiakmi boli početné siroty, ktorých o rodičov pripravila vojna. Starostlivosť o žiakov prebrala kompletne armáda. Pôvodne jej cieľom bolo umožniť vzdelanie najmä chlapcom – vojenským sirotám, preto táto škola spočiatku pripravovala žiakov od 5. ročníka základnej školy. Neskoršie sa pretransformovala na klasickú strednú školu s maturitou. Jej úlohou od začiatku bolo pripravovať študentov pre vysoké vojenské školy, budúcich dôstojníkov – veliteľov Československej ľudovej armády.
Jej študijné zameranie bolo orientované na matematiku, fyziku, šport a vojenstvo. Okrem toho škola poskytovala aj štúdium jedného zo svetových cudzích jazykov (anglický, nemecký, francúzsky, španielsky) a povinne z jazyka ruského. Škola patrila medzi najprestížnejšie vojenské stredné školy v Československu. To spolu s vysokokvalitnou úrovňou výučby v žiakoch vyvolávalo pocit hrdosti na vlastnú školu a možno povedať aj určitého elitárstva.
Vojenstvo školy Žiaci školy nosili predpísané vojenské uniformy s tým, že na náplecníkoch mali našité biele „véčka“, ktorých počet označoval ročník štúdia na vojenskej škole. Koncom 60. rokov to boli už plieškové a rovné, tzv. „koľajničky“. Režim života a štúdia na škole bol organizovaný podľa vojenského denného poriadku. Všeobecný vojenský budíček bol ráno o 06:00 hod. Nasledovala povinná 20 minútová rozcvička, ranná hygiena, upratovanie izieb, ustrojenie do vojenskej uniformy, ranná kontrola vzhľadu, raňajky a organizovaný nástup na povinné vyučovanie, ktoré trvalo spravidla 7 až 8 vyučovacích hodín. Nasledoval obed. Po obede povinný 30 minútový odpočinok na izbách. Potom bolo povinné 2 až 3 hodinové samostatné štúdium na pridelených učebniach (od určitého dosiahnutého priemeru známok nebolo samoštúdium povinné) a športová činnosť v športových kluboch alebo krúžkoch. Večera bola od 18:00 hod. Celodenné stravovanie bolo poskytované vo vlastnej jedálni a bolo povinné a kontrolované. Po večeri od 19:00 hod do 21:00 hod. mali žiaci osobné voľno. Počas neho mohli ísť na vychádzky do mesta alebo využívali objekty školy, ktoré mali vlastný rozsiahly športový areál, knižnicu, kino, telocvičňu a od roku 1966 aj krytý plavecký bazén. Škola mala vlastnú dobré vybavenú ambulanciu praktického lekára a zubnú ambulanciu. Deň končil večernou kontrolou, tzv. večierkou o 21:30 hod.
Jeden deň v týždni bol celý vyčlenený na základný vojenský výcvik. Za tým účelom bola na nádvorí školy umiestnená vojenská technika, tank T-34 a delo kalibru 122 mm vz. 38. Po dovŕšení 17 roku života totiž žiaci školy povinne skladali vojenskú prísahu, aby mohli už v treťom ročníku svojho štúdia vykonať vojenskú základnú službu.
Žižkovci pravidelne pochodovali v čele prehliadkových zostáv počas slávnostných vojenských prehliadok v Prahe, Bratislave a Ostrave. Podobne sa zúčastňovali aj na spartakiádnych masových športových vystúpeniach na Strahove v Prahe. Po ukončení školy, po príslušnom výbere, nastupovali na vysokoškolské vojenské štúdium najmä do Vyškova na Morave a do Martina.
Naša prísaha na VŠJŽ v III. Ročníku v roku 1963 na ihrisku školy.
Autor: Mgr. Juraj Oravec |
|
