 |
Ukradnutý telefón
Raz sa stalo, že voj. Bocán mal slúžiť ako dozorčí roty s pomocníkom voj. Farským. Keďže obaja mali rovnaké číslo do civilu, ktoré už bolo veru dvojciferné, vyvstal problém, ako to bude so službou v nočných hodinách. Bocán, ako dozorčí rozhodol, že výnimočne budú postupovať podľa predpisov, čiže on bude pri stolíku od večierky do druhej a potom sa vystriedajú. Farskému, ktorému sa to veľmi nepozdávalo poradil, že nech si zoberie niektorého mladého, oblečie ho na spôsob mazáka a postaví ho na noc ku stolíku. Tak sa aj stalo. O druhej v noci si Bocán ľahol na posteľ a zaspal.
Pred budíčkom sa prebral na to, že ho budí jeden z mladých, voj. Kudláček.
"Bocáne, Bocáne, vstávej, Farský ti vzkazuje, že ukradli telefón!"
Bocán bol okamžite na nohách, zapol si opasok a bežal ku stolíku. Farský s ospalou tvárou ho už tam čakal.
"Tak čo sa deje?! - okamžite vybafol na neho Bocán - vraj ukradli telefón? Zmizlo ešte niečo?" Pričom si všimol, že telefón na stolíku skutočne chýba. Farský len mykol plecom: "Chýba aj Kniha předání služby."
"Chvalabohu, tak to bol len deveťák." - uľahčene si vydýchol Bocán.
Ako dopovedal, objavil sa vo vchode PDR susednej roty. "Bocáne, máš u nás telefón. Volá deveťák. Čeká na lince."
Ha! - pomyslel si Bocán, tak som mal predsa len pravdu, už ma aj zháňa.
U susednej roty na stolíku ležalo sluchátko, dozorčí mu naň len bez slov ukázal.
"Dozorčí 3. roty, voj. Bocán, príjem!" - predstavil sa a čakal na reakciu. "Okamžite príďte za mnou na štáb!" - rozkázal mu deveťák a hneď aj zložil.
"Pcha, to si mi nemohol odkázať?" - hundral si Bocán, medzitým čo sa hneď vybral na štáb.
Deveťáka mal mladý por. Martinko, jeden z tých, čo sa k praporu dostali pripojením radarových operátorov a spojárov k letištnému praporu.
"Dozorný, prečo ste mi nehlásili priebeh budíčku a rozcvičky?" - okamžite vyšiel na Bocána, len čo sa mu ten ledabolo zahlásil.
Bocán však už nebol zelené ucho, a vedel, čo si môže voči takému mladému poručíkovi dovoliť, napriek tomu, že ho veľmi ešte nepoznal. Hlavne potom, ako videl, že pomocník deveťáka, jeden zo špagátov, sa vzadu uškŕňa.
"Čo vám budem náčelníku zahovárať - nemohol som... ukradli mi telefón."
"Tak vám ukradli telefón??? - zatiahol deveťák, pričom sa mu objavil náznak úsmevu pod fúzami - "A ktože vám ho ukradol?"
"Noooo, keďže zmizla aj Kniha předáni služby,... tak ste to mohli byť jedine VY!" - stavil Bocán všetko na jednu kartu a čakal na reakciu.
"Hm," - zadumane sa ozval poručík a úškrn pod fúzami prepukol do úsmevu - "máte pravdu, vzal som ho ja! Tu je - viete ho zapojiť naspäť?" povedal a podal telefón Bocánovi.
"Jasné, že ho viem. Však zastrčím len do zástrčiek v stene." - povedal Bocán a pomyslel si, ako jednoducho to skončilo.
"Tak dobre. Odchod!" - zavelil deveťák, ale Bocán ostal na mieste, veď mu ešte chýbala kniha.
"Ešte si prosím aj tú Knihu předání služby." - rozhodol sa ďalej vyjednávať, pričom prstom ukazoval, ako keby niekoho privolával.
"Nie, nie. Tú dám až veliteľovi roty, až príde do zamestnania." - opáčil deveťák.
Bocán pocítil, že neradno sa ďalej naťahovať s poručíkom. Je tu hranica.
Keď veliteľovi, tak veliteľovi - pomyslel si a radšej sa s telefónom pod pazuchou pobral späť.
Keď prišiel na rotu, bez slova zapojil telefón a čakal na veliteľa.
Ten prihrmel čosi po siedmej a už od dverí hulákal na Bocána - "Dozorčí! Okamžitě ke mně do kanceláře!" a bez hlásenia o priebehu služby odišiel.
Keď sa mu Bocán objavil v otvorených dverách, ani nepočkal než sa mu zahlásil, a hneď naňho spustil: "Co jste tady vyváděli v noci?"
"No, nič, akurát nám ukradli telefón. Ale už je nazad." - ponáhľal sa Bocán s oznámením.
"Že nic? Podívejte se na zápis v knize..." - a rozhodil Knihu předání služby na stole pred Bocána.
Bocán si ju pritiahol k sebe a začal čítať.
Pod riadne napísaným prevzatím služby videl zápis deveťáka, písaný v odrážkach:
3.40 - kontrola DÚ v priestoroch 3. roty
- dvere na rotu založené stoličkou
- do priestorov roty som sa dostal postranným okienkom
- na stanovišti DR sa nenachádzal nikto!
- z PVS bolo počuť hlasné oddychovanie DR (sic!)
- nechcel som ho budiť zo sladkého oddychovania, preto som odobral telefón a túto knihu Podpísaný DÚ, por. Martinko Ach, Bože! - pomyslel si Bocán - nestačí, že ten darebný mladý založil pod kľučku dverí stoličku, aby sa nedali otvoriť. Ešte si aj ľahol na PVS-ke a spal.
Z premýšľania ho však vyrušil veliteľ: - "Tak co mi k tomu řeknete?.
"Podľa predpisov má DR od 2.00 oddych na lôžku..." - skúsil Bocán.
"Ale stejně jste odpovědný za svého pomocníka!"
"Ako môžem byť zodpovedný za niekoho, keď spím?" - ešte raz skúsil oponovať Bocán, ale už začínal byť opatrný.
"Protože, to máte v Základních řádech!" - odbil ho veliteľ, ale vzápätí mávol rukou a miernejšie dodal: - "Jak to budeme řešit?"
Bocán len mykol plecami: - "To je vo vašej právomoci, náčelníku."
"Hm, zavřít vás nemůžu. Jeřábník z druhé roty je v nemocnici s kapavkou. A řídící létání nedovolí létat, když je neúplná Technická hotovost" - zamyslel sa veliteľ a premýšľal.
Po chvíli rozhodol. "Stejně je ta kniha skoro plná. Založíme novou a vy dostanete důtku. Můžete jít. Ale už žádný další průser!"
Bocán s úsmevom vyšiel kancelárie - zase sa mu jeden průser prepiekol...
Ladislav Nagy
Zpět na seznam článků
|
veškeré texty i fotografie zde uveřejněné podléhají licenci Creative Commons BY-NC-ND
|
