|
Moje zážitky z vojny v skratke. Písal sa rok 1988 a ja som obdŕžal príkaz na odvod tak som sa dostavil k odvodovej komisii ktorá ani brvou nepohla a vyriekla SCHOPNY a tak som podpísal papier a nastúpil som na branecký kurz ako vodič. Zanedlho prišiel povolávací rozkaz a nastúpil som na útvar 3853 Bratislava –Vajnory. Po absolvovaní všetkých prehliadok sme dostali do rúk papier (zaradenie na rotu) tam som mal napísané 7-rota trochu smiechu sa dostavilo na moje pery po spomínaní na rovnomenný film ale vytriezvenie prišlo hneď pri výstrojnom sklade tam som sa opýtal dlhšie slúžiaceho že kde to vlastne idem pozrel sa na papier ukázal prstom a povedal vidíš ten pasák odpovedal som že áno a tak s kľudom odvetil tak toho budeš šofér. No zbohom a je to tu pomyslel som si. A tak som nafasoval veci a už som na rote tam som si našiel skrinku na nej meno a pod menom žiak vodič BVP. Na druhý deň sme išli všetci nový vodiči do kina kde nás uvítal veliteľ Pš krátko vysvetli čo nás čaká a hneď nato kto má otázky padlo niekoľko otázok a hneď nato stručné odpovede napr.: Otázka: nemám vzťah k pásovým vozidlám. Odpoveď: naučíme. Otázka: policajti mi odobrali vodičák. Odpoveď: kde a kedy a o týždeň bol vodičák. A tak to išlo cca 15min až chalani na to došli že to nemá cenu. Začala sa zimná Pš výuka taktika telesna strelby služba stále dookola. Tak ako sme sa na začiatku báli BVP teraz naňho nedal nikto dopustiť. Len tá teória sa vymykala praxi pri absolvovaní tankového okopu sa ma inštruktor opýtal že či viem ako sa prekonáva ja na to že áno tak som dostal odpoveď zabudni na to daj tam trojku a plný. Ešte boli dobré zážitky chalani ktorý boli z juhu vedeli viac-menej len po maďarsky a keď dostal inštruktora z východu ktorý hovoril len po šarišsky no to bola mela tam bolo počuť len nem irtem(nerozumiem) bum päsťou po hlave a komunikačný problém bol vyriešený. Po zdarnom ukončený Pš sme boli prevelený dostal som sa na bojový útvar no proste bigoš palác. Moji starý boli esá zo Sabinova takže som si užil hneď v prvý večer si nás dali nastúpiť prišiel ku mne môj starý a pýta sa ma ako sa volá tvoj krstný otec ja reku na to že Palo a on hneď nato aj môj sa volá Palo a ja som ho nemal rad reku fuuuha kde som sa to zase dostal. Nastali aj letecké dni to keď do skrine zavreli bigoša obložili ho madracami z postele a vyhodili z prveho poschodia von na trávu . Nehovoriac o tom že sme boli malé kasíno po rusoch kde ešte aj poštáci dostávali tatranky od starých. Po troch dňoch strávených na novom útvare som nafasoval svoje BVP-1 otvoril som roj ten bol plný plávacích viest a po náradí ani stopa ešte že tam bola račna všehoklúč. Nastal nový kolobeh: cvičenie Lešť kasárne cvičenie Lešť kasárne. Na cvičení nebola nuda tam sa zažilo kopec mimoriadiek . Ukradnutie signálnych pištolí, vystrelenie rakety do cieľovej plochy v čase keď sa stavali terče, strata pištole ,zrážka dvoch BVP kde jedno ostalo stáť a druhé do neho narazilo v 30km/hod rýchlosti plne naložené aj s osádkou tam bolo šitia a práce pre zubára,strelba PTRS maljutka z roku 1968 ktoré sa nedali ovládať a končili za kopcom bohvie kde. Alebo komunikácia s gumákmi mali sme ostré streľby veliteľ roty si zavolal osádky a dohováral nám ako máme nastrieľať musíme byť najlepší proste od výsledkov strelieb záležalo či dostane o hviezdu viac lenže nikoho z nás to nezaujímalo a tak vystúpil veliteľ družstva a hovorí mu náčelníku nás to vôbec nezaujíma my si odslúžime to čo máme a ideme domov , a tak sme sa išli do večera zakopávať. Jedného pekného augustového cvičenia sme čakali na obed no konečne už ide bolo vidno PV3S-ku na druhom kopci lenže ako zišla z kopca tak jej nebolo 30min a tak veliteľ roty usúdil že je potrebné spraviť prieskum máme si zobrať jedno BVP a ísť sa pozrieť čo sa stalo a tak sme tam poslali mladého hlásil vysielačkou že PV3S-ka zapadla a že leží na bruchu tak že ich vytiahne. Následný komentár šoféra a výkoňaka :on nás pako tak šklbol že som myslel že vytiahne komplet podvozok a s kabínou padnem na zem chudák výkoňák s varnicami na korbe ten jak sedel na korbe pri kabíne tak bol oliatý naším obedom nalepený na zadnom čele korby. A kto nevidel bigoš bitku tak to nevidel ešte nič druhá rota bola rota plná Rómov veď aj veliteľ roty hovoril že má jednotku pre boj v noci na tej jednotke boli len osádky vozidiel inej farby pleti a tak si to mali jeden deň odskákať začala sa bitka našťastie jeden chalan utiekol a vybehol na ostatné roty dať echo čo sa deje aby prišli na pomoc no dvakrát netrebalo hovoriť nastala mobilizácia bigošov škrupinku na hlavu lopatku do jednej ruky opasok do druhej a nastal boj výsledok tržne rany zuby na zemi a majorov jak vyšitých. Bolo kopec srandy aj smútku ale prežili sme to a išli sme zdarne domov rozlúčka so svojím BVP-čkom predanie ho mladému a ide sa domooooov. Stručne v skratke všetko sa nedá opísať kto bol na vojne ten má zážitkov kto nebol počúva.
copyright © http://www.csla.cz |
|
